Jedlý balkón

Často sa stretávame s ľuďmi, ktorí sú veľmi naklonení myšlienke jedlého lesa, ale žiaľ nemajú žiadny pozemok byvajú v byte s balkónom. Chceli by si dopestovať vlastné potraviny, ale momentálne nemajú čas chodiť mimo mesto. Ale áno aj pre nich existuje čiastočné riešenie - tzv. jedlý balkón alebo ekozáhrada na balkóne. Tu by som však, chcel upozorniť, že jedlé záhrady nie je veľmi vhodné pestovať v priemyselných oblastiach s vysokým obsahom polutantov v ovzduší - mohlo by sa stať, že by  obsahovali viac škodlivých látok ako potraviny zo supermarketu :-). Tu by som skôr odporučil iba okrasné záhrady s primárnou funkciou čistenia vzduchu - môžu to byť rôzne liany alebo menšie stromčeky a kríky.

No ale predstavme si, že sme sa už presťahovali z bytu obklopeného chemickými závodmi do bytu na sídlisku obklopenom mestskou zeleňou. Môžeme si tu uviesť príklad z knihy svetoznámeho permakulturistu S. Holzera (Sepp Holzer´s Permaculture). Na balkón o veľkosti dva krát tri metre môžete umiestniť dve rôzne kamenné korytá, ktoré možu spolu pojať objem jeden a pol kubického metra pôdy. Na dne každého koryta urobte otvor o priemere 10 cm. Položte ich na podnos tak, že pod každé koryto položíte tehlu alebo klátik, tak aby vznikla medzera asi 15 až 20 cm medzi nimi a podnosom. Do diery vložte kmeň z tvrdého dreva tak by dosahoval na dno podnosu, avšak dajte pozor aby kmienok uplne neutesnil otvor, cez ktorý by potom nemohla pretekať nadbytočná voda do podnosu. Tento kmienok bude na jednej strane slúžiť ako opora pre rôzne ťahavé rastliny (kivi, vinič, uhorky, tekvice, strukoviny, ruže ...) a na druhej strane bude vhodným substrátom pre pestovanie húb (šitake, hlivy, šupinovky, plamienky ...). A ak tam umiestnite tvarovo zaujímavý kmeň, celý jedlý balkón bude atraktívny aj pre pohľad. Na dno koryta  vysypte kamene. Do kmienka urobte rôzne diery a naočkujte jedlé huby. Potom môžete nasypať pôdny substrát s rozdrvenými tehlami do výšky dvoch tretín koryta. Nie je moc vhodné používať komerčnú pôdu, lebo obsahuje veľa rašeliny, ktorá je s vysokou pravdepodobnodťou ťažená zo vzácnych biotopov. Spolu s pôdou je dobré tam vložiť aj dážďovky. Potom môžeme začať so sadením. Treba zvoliť vhodné kombinácie rastlín aby sa navzájom podporovali a čo najmenej konkurovali či už štrukturálne alebo funkcionálne. Podnos naplnte vodou a kmeň bude slúžiť ako vodná pumpa, ktorá bude zabezpečovať vhodné vlhkostné podmienky v pôde. Organický materiál ("odpad") z kuchyne môže byť tiež hodený do koryta každý deň na iné miesto, ale nezabudnite ho prekryť listami alebo vrstvou pôdy. Tento "bioodpad" bude vlastne hnojivom pre rastliny a Vy budete mať dobrý pocit zo znižovania množstva komunálneho odpadu. 

Obrázok z knihy Seppa Holzera - Sepp Holzer´s Permaculture